Informácie

ČO OČAKÁVAŤ V ADAPTAČNOM PROCESE A AKO HO UĽAHČIŤ?

Nástupom do materskej školy dieťa náhle mení rodinné prostredie, ktoré preň predstavuje životnú istotu a bezpečie. Je v záujme nás všetkých, aby proces adaptácie prebehol čo najľahšie a s výsledkom spokojnosti všetkých strán, najmä dieťaťa. Cieľom adaptačného programu je uľahčiť deťom a rodičom prechod do materskej školy. Adaptačný proces býva individuálny, závisí od rozvojových, povahových a rodinných faktorov a prispôsobujeme ho každému dieťaťu “na mieru”. Je potrebné myslieť na to, že nežiaduce alebo znepokojujúce prejavy sú normálne a sú súčasťou procesu adaptácie. Učiteľka sa počas adaptačného procesu snaží vytvoriť dieťaťu bezpečné, stabilné prostredie a pocit istoty.

Pre rodinu z adaptácie vyplývajú úlohy:

• Rodič musí pri adaptácii počítať s časom 4-6 týždňov.
• Prvýkrát by dieťa malo prísť do MŠ s rodičom - matkou, niektorý deň i s otcom.
• Prvý deň má dieťa v MŠ pobudnúť iba krátky čas.
• Trénujte odlúčenie. Už pred vstupom do MŠ by malo dieťa vydržať krátku dobu bez mamy. Príležitostné odlúčenie mu umožní získať istotu, že mu matka neodíde navždy, ale že sa po určitej dobe vráti.
• Pre matku môže byť tiež ťažké odlúčiť sa od dieťaťa a nechať ho v starostlivosti „cudzích“ osôb. Dlhé lúčenie matky s dieťaťom je pre oboch bolestné a nepomáha. Dlhé lúčenie dieťa zneisťuje, pretože zvláštne správanie sa matky podnecuje a potvrdzuje strach.
• Umožnite dieťaťu stretávanie sa s vrstovníkmi. Sprostredkujte dieťaťu kontakt s vrstovníkmi (napr. na detskom ihrisku), aby sa učili a naučili s nimi vychádzať.
• Berte ohľad na telesnú záťaž. Začiatok v materskej škole je pre deti telesne náročný. Deti rýchlo vyčerpajú svoje sily, pretože deň v MŠ je pre ne únavný. Bezprostredne po návšteve materskej školy dieťa potrebuje čas na odpočinok.
• Rozprávajte sa s ním o tom, že pôjde medzi iné deti, že si tam budú spolu hrať, kresliť, veľa sa naučia a vždy pre neho prídete.
• Nestrašte ho nástupom do materskej školy a ani nedovoľte nikomu z okolia, aby ho podobným spôsobom zastrašoval. Dieťaťu sa tým už dopredu podsúva strach a obavy. Pred dieťaťom by ste mali o škôlke hovoriť len pozitívne.
• Dieťa si môže so sebou nosiť obľúbenú hračku alebo hračku s ktorou zvykne spávať.
• Vždy je lepšie, ak o zvláštnostiach/individualitách dieťaťa informujete učiteľku vy, ako keby vás mala ona upozorniť na veci, ktoré sú vám známe. (napr. alergie, zlozvyky, palček v ústach, obhrýzanie nechtov, prejavy v strese a pod.)
• Nepúšťajte sa do dlhých rozhovorov s učiteľkou hneď ráno. Ak vás zaujíma, ako sa darí vášmu dieťaťu, informujte sa radšej popoludní, pred odchodom z materskej školy.
• Komunikujte s učiteľkou s úsmevom. Ak máte výhrady k jej prístupu k dieťaťu, nikdy to neriešte v prítomnosti dieťaťa.
• Pri nástojčivom plači až afektoch sa snažte dieťa odovzdať učiteľke čo najrýchlejšie, bez zbytočného dlhého lúčenia, tíšenia, prehovárania. Dajte mu na vedomie, že viete, že sa mu to nepáči, ale ubezpečte ho, že určite poň prídete.
• Rodič by určite nemal prežívať pocity viny z toho, že dieťa je v materskej škole, vyvarovať sa musí aj prezentovaniu svojich obáv z toho, či dieťa vstup do materskej školy zvládne. Budúci škôlkar totiž napätie a strach vycíti a bude reagovať podobne.
• Neprerušujte pobyt dieťaťa v materskej škole v procese adaptácie. Pokiaľ má dieťa bežnú reakciu na adaptáciu, nie je dôvod na prerušenie dochádzky. Ak dieťa navštevuje MŠ nepravidelne, proces adaptácie sa predlžuje, dieťa si ťažšie nájde svoje miesto v skupine. V prípade, že dieťa ochorie treba rátať s predĺžením adaptácie. V prípade veľmi závažných reakcií dieťaťa na proces adaptácie, alebo v prípade veľmi náročnej situácie v rodine (rozvod, sťahovanie, úmrtie) je lepšie vstup do materskej školy odložiť.

Budúci škôlkar by mal ovládať:

• základné hygienické návyky v ich elementárnej podobe ( používanie WC, používanie mydla, umývanie a utieranie rúk, česanie, používanie vreckovky)
• nemá mať plienky
• mal by samostatne jesť a piť (nemusí však vedieť sám používať príbor)
• nie je nevyhnutné, aby sa vedel celkom sám obliecť, vyzliecť, uviazať si šnúrky
• mal by byť pri obliekaní aktívny
• mal by si poznať svoje veci
• má byť odučený od cumľa a pitia z fľaše

Je potrebné, aby rodič o problémoch v niektorej z vyššie spomenutých zručností a návykov komunikoval s učiteľom. Je dobré, ak učiteľ vie, čo môže u dieťatka očakávať.

Deťom pri sebaobslužných činnostiach pomáhame, ale podporujeme ich v tom, aby to zvládli sami. Tu je dôležité, aby bola sebaobsluha rozvíjaná aj v rodine. Deti toho zvládnu viac, ako si myslíme. :)

 

Bežné prejavy dieťaťa počas adaptačného obdobia DOMA

1.týždeň
Uzavretosť a zdržanlivosť:
Uzavretie sa do seba. Dieťa sa nesnaží nadviazať kontakty s druhými deťmi nerozpráva samo od seba o svojich zážitkoch, upúšťa od rôznych (aj obľúbených) činností. Snaží sa a potrebuje spracovať svoje dojmy a zážitky, je unavené množstvom podnetov.

2.týždeň
Vnútorná kríza:
Dieťa pôsobí nevyrovnane, pokúša sa upútať pozornosť všetkými prostriedkami (plačom), na všetko odpovedá „nie“, vzdoruje alebo odvráva, je ráno unavené a ufňukané a často mení náladu.

3.týždeň
Psychosomatické vyčerpanie
Dieťa sa rýchlo unaví, nepokúša sa zostať dlho hore, je večer preťažené, pôsobí ako duchom neprítomné, vyčerpané.

 

Bežné prejavy dieťaťa počas adaptačného obdobia v MŠ

1.týždeň
Orientačné obdobie
Nové dieťa sa nepokúša nadväzovať kontakty, sa nezaujíma o aktivity ostatných detí, neukazuje ostatným deťom svoje city, nerozpráva o svojich zážitkoch, činnosti sa venuje len veľmi krátko, hovorí potichu. Dianie v materskej škole pozoruje, hrá sa veľmi málo.

2.týždeň
Presadzovacie obdobie
Nové dieťa sa pokúša upútať pozornosť, presadiť sa medzi deťmi. Samo od seba rozdáva ostatným darčeky (napr.obrázky), začína rozprávať o svojich zážitkoch, vyjadrovať prianie náležitou formou (napr. sa pýta, či sa môže hrať). V prípade problémov s inými deťmi hľadá ochranou a pomoc u dospelých. Ľahko sa rozplače, rýchlo sa unaví.

 

3.týždeň
Vyrovnávacie obdobie
Počas pobytu v materskej škole je dieťa istejšie, neplače, prejavuje náklonnosť iným deťom, napodobňuje ich a berie si ich za vzor a nadväzuje s nimi kontakty. Zaujíma sa o aktivity ostatných detí, rozpráva o svojich zážitkoch, dokáže lepšie komunikovať s deťmi a učiteľkou. Vyjadruje svoje priania náležitou formou, aplikuje pravidlá materskej školy do praxe.

 

Faktory sťažujúce adaptáciu

• precitlivenosť rodiča pri lúčení sa s dieťaťom (stiesnenosť a úzkosť z odlúčenosti oddieťaťa sa prenáša z rodiča na dieťa)
• obavy matiek z odlúčenia
• nedostatočná pozornosť venovaná dieťaťu v rodine
• negatívne skúsenosti dieťaťa (napr. pobyt v nemocnici)
• nerešpektovanie odporúčaní učiteľa
• veľký počet detí v adaptačnom procese
• častá absencia dieťaťa
• ochorenie dieťaťa
• strach dieťaťa z odpočinku
• obavy dieťaťa z jedenia
• nezrelosť dieťaťa odpútať sa od matky, rodiny
• rodinné problémy.